"Pandémia koronavírusu, odložené operácie a nedostatok špecialistov
spôsobili, že niektorí pacienti na výmenu bedrového kĺbu čakajú aj dva
roky," uviedla asociácia s tým, že odložené operácie môžu viesť k celkovému zhoršeniu stavu pacienta. "Choroba
môže z jednoduchého štádia prepuknúť do veľmi komplikovaného. Operácia
je následne zložitejšia a klesá aj úspešnosť výsledku," doplnil hlavný odborník pre ortopédiu na Slovensku Andrey Švec.
V tejto súvislosti tiež odborníci apelujú na potrebu zadefinovať cestu
pacienta, čas a nárok. Poukazujú pritom na to, že síce je operácia
najefektívnejším liečením, pacienti sú ale často zbytočne dlho liečení
farmakologicky. Zadefinovanie cesty by tiež podľa odborníkov mohlo viesť
aj k jeho lepšej informovanosti.
Švec upozorňuje na nedostatok ortopédov na Slovensku, ktorí sú navyše vyťažení. "Kým
pred dvadsiatimi rokmi sme robili päťsto až šesťsto operácií ročne,
dnes ich robíme tisíce, v podstate pri rovnakom počte lekárov," zhodnotil.
Okrem toho asociácia upozorňuje na dlhodobé podfinancovanie
zdravotníctva, a to obzvlášť v súvislosti s infláciou. Poukazuje na to,
že v súvislosti s aktuálnou krízou sa zvyšujú náklady aj pre dodávateľov
zdravotníckych pomôcok. Napríklad cena za buničinu podľa nej vzrástla o
109 percent, bavlny o 62 percent, propanolu o 129 percent, energie o
143 percent, logistika o vyše 100 percent, čo predstavuje extrémne
vysoký nárast.
Asociácia podotkla, že každoročne je v nemocniciach s ortopedickými ťažkosťami vyše 20.000 pacientov. "V minulom roku sme na Slovensku mali v nemocniciach s ortopedickými ťažkosťami 21.131 dospelých pacientov a 920 detí," spresnili odborníci.
Predpokladajú, že počty sa budú zvyšovať a s tým aj nároky na zdravotnú starostlivosť. "Ak
štát nebude reagovať na narastajúce náklady v súvislosti s energetickou
krízou, v konečnom dôsledku to bude pacient, ktorému sa nedostane takej
starostlivosti, na akú má nárok," uviedla Katarína Danková z asociácie.